Psychology of attracting new target groups in adult education

Abstrakt: Príspevok je zameraný na problematiku psychologických aspektov získavania nových cieľových skupín v edukácii dospelých. V jednotlivých častiach príspevku identifikujeme a objasňujeme tri základné psychologické východiská, ktoré považujeme za dôležité v procese získavania dospelých osôb pre ich edukáciu: 1. zmenu poznania dospelého človeka, 2. osoba dospelého človeka, 3. edukačné signály pre dospelých.
Kľúčové slová: Psychológia získavania. Cieľové skupiny. Edukácia dospelých.

Abstract: The paper focuses on the psychological aspects of attracting new target groups in adult education. In the individual parts of the paper, we identify and explain the three basic psychological starting points that we consider important in the process of attracting adults for their education: 1. Change of knowledge of an adult human. 2. The person of adult man. 3. Educational motives for adults.
Key words: Psychology of attracting. Target groups. Adult education.

Foto: Veronika Markovičová (2017)

Úvod

Cieľové skupiny edukácie - to znamená výchovy a vzdelávania dospelých nevytvárame, ale vyhľadávame ich v spoločnosti, v ktorej už existujú v rozmanitých dimenziách života ľudí: v profesijnej, sociálnej a záujmovo - sebarealizačnej dimenzii. Cieľové skupiny získavame od okamihu, kedy sme ich vyhľadali a identifikovali, až po okamih ukončenia a zhodnotenia konkrétnej edukačnej aktivity v určitej cieľovej skupine. Získavanie novej cieľovej skupiny edukácie nie je teda jednorazová alebo kampaňovitá záležitosť. Ľudí nestačí presvedčiť o účasti iba pred edukačnou aktivitou ale získavať ich počas celého procesu edukácie.

Ak uznáme právo každého človeka na rovnosť príležitostí a prístupu k edukácii počas celého života, potom sú edukační pracovníci priam povolaní k tomu, aby pomáhali mnohým dospelým dostať sa na cestu svojho vlastného vzdelávania. Najmä dospelým zo znevýhodnených skupín, ktorí sa ocitli z rôznych dôvodov na okraji systému edukácie.

V prvom rade musí byť jasné čo je spoločným znakom cieľovej skupiny edukácie dospelých (vek osôb, pohlavie, vzdelanie, profesia, sociálna pozícia, spoločný problém a pod.).
Z psychologického hľadiska znamená získavanie novej cieľovej skupiny edukácie dospelých (výchovy a vzdelávania dospelých) nasledovné:

• oslovenie jednotlivcov,
• informovanie jednotlivcov,
• presvedčovanie jednotlivcov cieľovej skupiny.

Je žiadúce ich získať preto, aby sa rozhodli pre edukáciu, aby sa zúčastnili edukácie a aby sa motivovali a aktivizovali pre edukáciu a svoj profesijný a osobnostný rozvoj. V procese hľadania odpovede na otázku ako nové cieľové skupiny vyhľadať, identifikovať a získať pre edukáciu dospelých sa opierame o určité psychologické východiská ktoré formulujeme v nasledujúcej časti príspevku.

Východisko prvé - zmena poznania jednotlivca

„Zmena poznania sa obyčajne navodzuje zmenami v informácii a v potrebách jednotlivca“ (Krech - Crutchfield - Ballachey, 1968, s.55).
Ak osoba dostane novú informáciu o možnostiach edukácie, môže táto informácia zmeniť jej poznanie a myslenie týkajúce sa vlastnej edukácie iba vtedy, ak sa to týka jej osobných edukačných potrieb. Predloženie novej informácie však nie je dostatočná záruka, že ju osoba aj prijme. Jej prežívanie a potreby môžu zabrániť zmene poznania. Ľudí oslovujú iba také informácie, ktoré sa dotýkajú ich potrieb, ich motivácie. Pritom sa stretávame s veľkou individuálnou odlišnosťou medzi ľuďmi. V súvislosti s edukáciou dospelých identifikujeme dospelých (podľa D´hertefelt, 2000):

• s individuálnou motiváciou

, ktorí v edukácii hľadajú predovšetkým možnosť svojho osobnostného a individuálneho rozvoja;

, ktorí sa chcú naučiť čo najlepšie fungovať v sociálnom prostredí či už ako partneri, rodičia, spolupracovníci, vedúci a pod. a ašpirujú na to aby vedeli dobre komunikovať a mali dobré sociálne vzťahy;

, ktorí si chcú zlepšiť svoju ekonomickú pozíciu, nájsť si prácu, postúpiť v zamestnaní, udržať sa v zamestnaní, postupovať v profesijnej kariére, zabezpečiť si živobytie a pod.;

, ktorí sa chcú pripraviť na rôzne formy ďalšieho vzdelávania sa a učenia sa.

V cieľovej skupine edukácie dospelých však môžu byť prítomní aj takí jednotlivci, ktorí sa na edukačnom podujatí ocitli na základe vonkajšieho tlaku, napr. určil im to zamestnávateľ alebo úrad práce a edukácia im bola odporúčaná bez ich vlastnej zainteresovanosti. U účastníkov edukácie, u ktorých prevažuje vonkajšia motivácia neraz negatívne účinkujú psychologické bariéry v podobe nezáujmu, rezignácie, strachu z edukácie, obáv zo skupiny, úzkosti z možného zlyhania alebo rozumovej nedostatočnosti. Títo dospelí môžu informácie, ktoré sa týkajú ich edukácie a rozvoja osobnosti vedome, alebo nevedome odmietať.

Východisko druhé - osoba dospelého človeka

Zmena poznania je závislá nielen od poskytnutých informácií, ale je aj funkciou charakteristiky osoby. To znamená úrovne jej rozumových schopností a otvorenosti alebo uzavretosti jej mysle, jej typického spôsobu vyrovnávania sa s prekážkami v edukácii aj v uspokojení edukačných potrieb (Krech - Crutchfield - Ballachey, 1968, s. 68). Schopnosť zmeniť svoj názor je ovplyvnená vo veľkej miere tým, akým spôsobom jednotlivec zvláda viacznačné, nestále aj konfliktné situácie plné prekvapení. Zmena poznania sa týka nielen myslenia, ale „celého človeka,“ jeho potrieb, cieľov, hodnôt, ašpirácií aj jeho skúseností, reakcií a psychického zvládnutia náročných situácií a podnetov sociálneho prostredia. Psychické podnety ovplyvňujú názor na danú situáciu aj postoj k situácii a neraz vyvolajú psychickú obranu voči všetkému, čo je pre osobu nové a neznámemu. (Tamtiež, s. 73).

Položme si otázku: Ako informovať a presvedčiť ľudí aby sa vzdelávali a učili aj v dospelom veku, či v seniorskom veku? V tejto súvislosti je treba vyzdvihnúť účinnosť priamych adresných informácií podaných dospelým ľuďom. Ide o vysvetlenie významu celoživotného vzdelávania a učenia sa ľudí v každom veku. Ľuďom je potrebné dostatočne a zrozumiteľne vysvetliť aký úžitok im prinesie konkrétne edukačné podujatie a čo získajú vlastnou edukačnou aktivitou. Je dobre vedieť, že:

• Osoba človeka sa sociálne učí pozorovaním druhých ľudí. Týmto spôsobom má možnosť vyhnúť sa situáciám a problémom, v ktorých by mohla svojim správaním a konaním osobne zlyhať. Môže sa poučiť zo správania a konania druhých tým, že pozoruje zvonka „modelovú situáciu,“ v ktorej sa naozaj ocitli druhí ľudia. Odborne povedané, ľudia sa učia nielen na vlastných chybách, ale aj zástupným učením sa a posilňovaním toho, čo sa naučili. Pozorujú, vnímajú, stotožňujú sa, alebo odmietajú správanie a konanie druhého človeka, čo vplýva na ich vedomú či podvedomú úroveň prežívania a na motiváciu k správaniu sa a ku konaniu. Pozorovaním druhých a toho, ako sú odmeňovaní alebo trestaní za svoje správanie a konanie, si osoba vytvára kognitívne očakávania o budúcom možnom hodnotení jej osoby, správania sa a konania, zo strany druhých ľudí. Osoba si utvára názor o sociálne požadovanom správaní a konaní (Bandura, in Hall - Lindzey, 1997, s.432-433).
• Ak je správanie a konanie nejakého človeka odmenené (dajme tomu oceňuje sa jeho vzdelanie, ukončená rekvalifikácia, záujmové aktivity a podobne), je pravdepodobné, že ho budú druhí ľudia v správaní a konaní nasledovať a napodobňovať. Pretože je pre nich príťažlivý jeho úspešný spôsob života, postup v kariére, životná múdrosť, zdravie či spokojnosť. Taký človek je druhými tým viac napodobňovaný, čím je im viac podobný, napríklad vekom, sociálnym statusom, povahou, schopnosťami, hodnotami, záujmami.

Pri získavaní cieľovej skupiny edukácie dospelých nemožno obísť zovšeobecnenú charakteristiku dospelých ľudí v edukačnom procese, ktorú je potrebné rešpektovať:

• Dospelí ľudia sú schopní premyslieť a regulovať vlastné správanie vzhľadom na edukačné (výchovné a vzdelávacie) aktivity. Nie sú iba pešiakmi v hre rozličných vplyvov a podnetov edukačného prostredia.
• Dospelých ľudí je žiaduce vnímať v spoločenskom kontexte ich života, tzn. v interakcii s ostatnými ľuďmi.
• Dospelí ľudia sú schopní posúdiť svoju osobu a svoj potenciál a majú viac či menej zreteľnú predstavu o tom, ako môžu fungovať v edukačnom procese a v edukačných situáciách.
• Dospelí ľudia sú pripravení k edukácii vtedy, ak sú viac alebo menej presvedčení o tom, že budú v edukačnom procese osobne efektívni, t.j. že sa splní ich očakávanie užitočnosti edukačnej aktivity pre ich život. ( Bandura , in Hall - Lindzey, 1997, s.428-430.)
  Očakávanie účinnosti vlastného vzdelávania a učenia sa, viera vo svoje schopnosti, majú vplyv na to, aké aktivity si ľudia vyberú, koľko úsilia na ne vynaložia a ako dlho trvá ich vynaložené úsilie.

Je pochopiteľné že v etape získavania dospelých osôb pre ich edukáciu sa žiada posilňovať ich pozitívne sebahodnotenie v súvislosti s ich rolou účastníkov edukačného podujatia. Ide o poukázanie na úspechy a osobné kvality jednotlivcov a o ich povzbudzovanie. V tejto súvislosti možno povzbudiť aj príkladmi druhých ľudí. Kognitívny štýl, čiže spôsob poznávania, je funkčne prepojený s emocionalitou človeka. Emócie za určitých podmienok podporujú motiváciu, za iných podmienok spôsobujú stratu motivácie dospelých osôb. Presvedčovanie jednotlivcov pre ich edukáciu môže naraziť na rôzne reakcie ľudí, v závislosti od charakteristiky ich osobnosti (Grác, 1985):

• Neovplyvniteľný človek

– nepodlieha žiadnemu presvedčovania, svoj názor a postoj nezmení, ani vplyvom argumentov.

– má jeden typ argumentu a môže pod jeho vplyvom zmeniť názor a postoj týmto spôsobom:
- vplyvom kladného argumentu mení svoj záporný názor a postoj na kladný,
- vplyvom záporného argumentu mení svoj kladný názor a postoj na záporný.

– bez ohľadu na pôvodný názor a postoj, kladná argumentácia vyvolá u neho zápornú reakciu a záporná argumentácia vyvolá u neho kladnú reakciu.

– vplyvom argumentov mení svoj názor a postoj.

Sebahodnotenie účastníkov edukácie dospelých súvisí s tým, ako je hodnotený ich výkon a výsledky v edukačnom procese. Na sebahodnotenie účastníka edukačného podujatia vplýva jeho status - postavenie v danom sociálnom prostredí. Jeho vyššie postavenie v sociálnych skupinách vedie zvyčajne aj k vyšším úrovniam jeho študijných ašpirácií. Nižšie postavenie dospelého účastníka edukačného podujatia vedie k nižším úrovniam jeho študijných ašpirácií. Je výskumami dokázané, že osobe s vyšším sociálnym statusom druhí ľudia poskytujú spätnú väzbu, ktorá zvyšuje jej sebahodnotenie. A naopak, v sociálnej nevýhode s negatívnou spätnou väzbou od druhých ľudí sú osoby, ktoré sa z rôznych dôvodov ocitli v znevýhodnených a okrajových sociálnych skupinách (nezamestnaní, zdravotne postihnutí, starí, chudobní atď.). Sebahodnotenie ľudí zo sociálne znevýhodnených a marginalizovaných skupín je poznačené skôr devalváciou (nižším hodnotením ) než evalváciou (vyšším hodnotením) ich osoby.

Je známe, že sebaobraz konkrétneho človeka má dopad na to, aké potreby a ciele sú preň v živote dôležité. Týka sa to aj individuálnych edukačných potrieb a cieľov. Je žiaduce, aby edukační sociálni pracovníci venovali náležitú pozornosť takým edukačným podujatiam, ktoré podporia sebavedomie a znížia alebo eliminujú rôzne osobnostné a sociálne komplexy sociálne znevýhodnených a sociálne marginalizovaných dospelých.

Edukační sociálni pracovníci môžu účinne pomôcť dospelým osobám pri prekonávaní bariér edukácie, ktoré identifikovala G. D´Hertefelt (2002) a ktoré pretlmočíme vlastným formulovaním charakteristiky konkrétnych bariér.

• Informačné bariéry

: ide o prekonávanie nedostatku a nedostupnosti primeraných informácií, prekonávanie pasivity vo vyhľadávaní informácií, podporovanie záujmu a pozornosti voči informáciám o edukácii.

: ide o prekonávanie nedostatku času, organizovanie režimu dňa, prekonávanie nedostatku zdrojov na edukáciu, osobných a rodinných podmienok, pracovných podmienok, priestorových podmienok, možností účasti na edukácii.

: ide o prekonávanie neprimeraných a nevhodných foriem a obsahov edukácie, neadekvátnych ponúkaných vzdelávacích aktivít, prekonávanie nedostatkov v organizovaní podujatí edukácie.

: ide o prekonávanie subjektívnych – psychických prekážok v edukácii, napr. obavy z edukačnej aktivity, zo skupiny, prekonávanie strachu zo zlyhania, zo zníženej spôsobilosti k učeniu sa, prekonávanie obavy z osobnosti edukátora dospelých, zo štýlu vedenia edukačnej aktivity, z neúcty voči svojej osobe, z nerešpektovania autonómnosti a skúseností osoby počas edukačnej aktivity.

V odstraňovaní psychologických bariér v edukácii dospelých zohrávajú dôležitú rolu edukátori dospelých. Očakáva sa od nich, podľa M. Tennanta (1990, s.106), že budú kompetentne:

• Pomáhať jednotlivcom, aby pochopili a prijali svoju úlohu učiaceho sa človeka.
• Podporovať a povzbudzovať jednotlivcov, aby rozpoznali svoj štýl učenia aj štýl poznávania.
• Používať rozmanité prístupy v edukácii dospelých, ktoré povzbudzujú rôzne druhy učenia sa.
• Vytvárať také prostredie edukácie a sociálnopsychologickú atmosféru v skupine, ktoré podporia tvorivosť a odlišnosť učiacich sa.
• Vytvárať podmienky na kooperáciu, ktorá pomáha jednotlivcom učiť sa od seba navzájom.

Informovanie a presvedčovanie dospelých ľudí v cieľových skupinách je vždy proces adresný. Vonkajšou motiváciou prostredníctvom potrebných informácií o edukácii je potrebné osloviť konkrétnych ľudí. Informácia má mať pre ľudí subjektívny význam. To znamená, že jednotlivci spracúvajú informáciu jedinečne, že získavanie skúseností a spôsob použitia informácií je tiež jedinečný. Osoby majú svoju vlastnú stratégiu spracovania informácií. Táto stratégia sa týka ich výberu informácií, kategorizácie informácií aj interpretácie informácií. Stratégia individuálneho spracovania a použitia informácií je základom posúdenia skutočnosti. „Osobný konštrukt“ skutočnosti (Mischel – 1973, in Nakonečný, 1999, s.112) ovplyvňuje správanie a konanie konkrétnej osoby.

„Kognitívny štýl, resp. štýl učenia sa“ je prejavom toho, ako jednotlivec prijíma, spracúva, organizuje a používa informácie. Ľudia majú odlišné a jedinečné kognitívne štýly. Preto sa zdôrazňuje individuálny prístup v edukácii a v učení sa dospelých. Preto je na mieste, ak pripomenieme skutočnosť, že:

1. Procesy učenia sa sú dôležitejšie než metódy vyučovania.
2. Dospelé osoby majú silné a slabé stránky v učení sa. A teda u učiacich sa dospelých rešpektujeme ich vyhranenosť, odlišnosť a jedinečnosť.

D.Kolb a R.Fry vymedzili tieto kognitívne štýly u jednotlivcov (in Tennant, 1990, s.103-104):

1. Konvergentný (Converger)

- praktik, je výkonný ak treba jednoducho odpovedať, preferuje činnosť s predmetmi pred činnosťou s ľuďmi, má užšie záujmy, je viac orientovaný na prírodné vedy.

- má silné imaginatívne schopnosti, vidí veci z rôznych perspektív, zaujíma sa o ľudí, má široké kultúrne záujmy, špecializuje sa na umenie, orientuje sa skôr na humanitne otázky a umelecké kruhy.

- má silné schopnosti na vytváranie teoretických modelov, výborné induktívne usudzovanie, má vzťah k abstraktnému mysleniu, vzťah k obsahu viac než k ľuďom, neinklinuje k praxi, priťahujú ho základné vedy, napr. matematika.

- jeho silná stránka je praktickosť, rád riskuje, je výkonný ak sa treba rýchlo adaptovať, rieši problémy intuitívne, obracia sa k druhým kvôli informáciám, orientovaný na akčné zamestnania.

Východisko tretie - situačné signály pre edukáciu dospelých

Prebudenie edukačných potrieb závisí od záujmov jednotlivcov aj od situácií, ktoré sa týkajú priamo alebo nepriamo edukácie dospelých. Účinnými podnetmi k vzbudzovaniu edukačných potrieb dospelých je ich osobná skúsenosť. Napríklad dobrý dojem z vystupovania lektorky - lektora , zaujímavá beseda o edukácii v rozhlase či v televízii, účasť na kvalitnom edukačnom podujatí, inovačné prístupy použité v edukačnej aktivite, edukácia v skupine, tvorivé metódy edukácie dospelých, atď.

Čím je edukačné prostredie podnetnejšie, tým viac edukačných potrieb sa vzbudzuje u ľudí. Ak je edukačné prostredie málo podnetné, tak majú dospelí menší záujem vzdelávať sa a učiť sa. Kde je málo škôl, málo kníh, tam možno očakávať nízky záujem o edukáciu u dospelých ľudí. (Krech - Crutchfield - Ballachey, 1968, s.111-112.)

Vzbudzovanie edukačných potrieb u dospelých ľudí, podnetmi z edukačného prostredia, je prioritou získavania cieľových skupín edukácie dospelých. Edukácia umožňuje dospelým osobám uspokojiť sociálne potreby a sebarealizačné potreby, napríklad: potrebu zvedavosti, potrebu združovať sa, potrebu altruizmu, potrebu kompetentnosti, potrebu prestíže, potrebu ocenenia, potrebu sebarealizácie.

Podnetné edukačné prostredie vyvoláva aj ďalšie potreby ľudí, pretože je súčasťou celého systému prostredia ľudí, ktoré pozostáva z prírodného prostredia, kultúrneho prostredia (vrátane sociálneho a ekonomického prostredia), psychologického prostredia (čiže subjektívne prežívaného prostredia). Edukačné prostredie tvoria vzdelávajúci sa a učiaci sa dospelí ľudia, vzdelávatelia dospelých, a tiež edukačné inštitúcie a edukačné zariadenia, ktoré poskytujú edukačné služby.

Prečo je potrebné angažovať sa v získavaní nových cieľových skupín edukácie dospelých

Dozaista aj preto, aby sa mnohí ľudia z rôznych sociálnych skupín vyhli vo svojom živote zmeškaným príležitostiam k vlastnému osobnostnému rozvoju. Dospelých ľudí je potrebné pripraviť na to, aby prostredníctvom edukácie boli schopní rozpoznať a realizovať vlastné životné úlohy. V dospelom veku majú za úlohu dosahovať, podľa svojich schopností, psychickú a sociálnu zrelosť (vyspelosť).
Psychicky vyspelý človek má splniť životné úlohy rozvoja vlastnej osobnosti. Za dôležité považujeme tieto životné úlohy:

• Utvárať a chrániť svoju osobnú identitu, jedinečnosť svojej osoby, realizovať životné rozvojové úlohy.
• Spájať svoju osobnú identitu s identitou druhých ľudí, komunikovať, utvárať a prežívať vzájomné vzťahy, uplatniť sa v sociálnych skupinách.
• Tvoriť a vytvárať duchovné a kultúrne hodnoty a materiálne produkty. Ak sa tvorivosť v živote nerozvíja, tak človek riskuje, že bude psychicky stagnovať a upadať.
• Rešpektovať zmysluplnosť a usporiadanosť vlastného života, čo vedie k prežívaniu spokojnosti so životom a k utváraniu aj zachovaniu psychickej integrity osobnosti človeka.

Nesplnené životné úlohy osôb vyvolávajú vedome či podvedome ich psychické a telesné problémy, nazvané psychosomatické ochorenia. Podvedomé pochybnosti o zmysle prežívaného, alebo doposiaľ prežitého života, môžu doviesť ľudí k zúfalstvu a navodiť u nich mučivý pocit nezmyselného žitia. Preto je nanajvýš potrebné angažovať sa v získavaní nových cieľových skupín edukácie dospelých. Poskytnúť dospelým osobám takú edukačnú službu, ktorá ich podporí v tom, aby sa stávali psychicky a sociálne vyspelými ľuďmi.

Na záver slová filozofa Sokrata: „Existuje len jedno dobro, a to je vedomosť a existuje len jedno zlo, a to je nevedomosť.“

Autor: Prof. PhDr. Mária Machalová, CSc.

Literatúra:

D´HERTEFELD, G.: A Question of Choices (A reference framework and tools for target group policy within basic education). Brussel: Faceletten 17, VOCB, 2000.
ERIKSON, E.H.: Identity and the life cycle. Psychological Issues. Monograph 1, 1(1). New York : International Universities Press 1959.
GRÁC, J.: Persuázia. Ovplyvňovanie človeka človekom. Martin: Osveta 1985.
HALL, C.S. – LINDZEY, G.: Psychológia osobnosti. Bratislava: SPN 1997. ISBN 80-08-00994-2.
KRECH, D. – CRUTCHFIELD, R.S. – BALLACHEY, E.L.: Človek v spoločnosti. Bratislava: VEDA 1968.
MACHALOVÁ, M. Preventívna sociálna práca – Edukačná paradigma v sociálnej práci. Prešovská univerzita, Prešov 2013. ISBN978-80-555-0932-7.
MACHALOVA, M. Edukačná sociálna práca. Prešovská univerzita, Prešov 2014. ISBN 978-80-555-1118-4.
MACHALOVÁ, M. – SENKO, P. Životný obrat človeka (z pohľadu biodromálnej psychológie) a Autentické životné príbehy. Bratislava: IVaŠ a Prohuman 2018. ISBN 978-80-972795-2-3.
NAKONEČNÝ,M. Psychologie osobnosti. Praha: Praha: Academia 1997. ISBN 80-200-0628-1.
TENNANT, M.: Psychology and Adult Learning. London and New York: Routladge 1990. ISBN 0-415-05032-4.